Poznáš to. Možno sa to deje aj práve teraz. Zase sedíš a čumíš do monitoru. To je ešte pohodka, ale všímaš si, ako sedíš? Hlava nacapená na monitor a ramená bezvládne držia na tele? Možno.
Teraz nejdeme hovoriť iba o sedení/nesedení a prípadných bolestiach krížov/chrbta, teraz sa na to pozrieme trošku z iného uhla.

Veľa z nás veľkú časť dňa presedí v škole, v práci, za volantom alebo doma s rukami pred sebou. Následne sa aj trošku hrbí a už to vzniká. „Spadnuté“ ramená dopredu (nevedel som to lepšie pomenovať). Najlepšie si to môžeš všimnúť keď sa postavíš rovno na obidve nohy, trošku si pohopsáš na mieste a uvolníš sa. Následne sa pozri na svoje dlane. Idú rovno popri tele a palce smerujú do predu? Alebo máš dlane vytočené smerom dnu a palce skorej ukazujú k sebe? Ak je to tá druhá možnosť, tak sú to tie spomínané spadnuté ramená alebo nazývané aj ako protrakcia ramien. Môžeš si dať do rúk aj ceruzky a uvidíš to jasnejšie.

(Na prvom obrázku je znázornené zlé držanie ramien. Spomínané ceruzky v rukách smerujú smerom do kríža k sebe)

(Tu na druhom obrázku je znázornené upravené držanie ramien. Nehovorím, že je to 100%, ale ide hlavne o ten viditeľný rozdiel.)

Ďalej sa niekto hrbí, má predsunutú hlavu dopredu ako taký neandtertalček a do toho ešte zarátajme šmatlavú chôdzu a je to na svete. Naše telo si hľadá cestu najmenšieho odporu, takže ak celý deň presedím, tak si moje telo na tú „zhrbenú“ polohu pomaličky zvyká a už tak nejako podobne vyzerám aj keď stojím/kráčam. Prečo sa to deje?

Zober si, že máš ruky pred sebou a si napr. šofér autobusu. Namáhaš prednú časť tela (čiže ju cvičíš, posilňuješ) a následne strečuješ (naťahuješ) zadnú časť tela. Takže tvoj chrbátik je pekné „uvoľnený“ a zoslabnutý a predok je silnejší. A čo sa deje keď bojuje silná strana proti slabej? Odpoveď všetci vieme, ale keby niekomu nebolo jasné, tak silnejší vyhráva.

„A čo Michal, tak sa trochu hrbím. Svet sa predsa nezrúti.“

Z pohľadu fyzického zdravia a cvičenia je toto rozsiahla téma, ktorú si teraz len tak načrtneme a potom prejdeme k niečomu – podľa mňa – zaujímavému.
Ak toto čítaš, tak pravdepodobne aj cvičievaš alebo sa nejako hýbeš a fyzicky napreduješ. Ak tomu tak nie je, tak prehodnoť svoj život a nezabúdaj okrem svojej mysle rozvíjať aj svoje telo.
Z čoho ešte vznikajú také spadnuté ramená dopredu? Z neustáleho cvičenia benchpresu a rôznych tlakov na prednú časť tela. Nehovorím, že takí ľudia necvičia chrbát vôbec, ale najskôr asi nevedia pracovať so svojimi lopatkami a zabúdajú aj na medzilopatkové svaly. A väčšinou niekto cvičí častejšie prsia ako chrbát„Predsa chrbát pred zrkadlom nie je vidno, prsia áno!“

Tým, že sú ramená také vytočené do predu, tak nie sú vo svojej prirodzenej polohe. A čo nie je vo svojej prirodzenej (prirodzene silnej a stabilnej) polohe, to spôsobuje časom zranenia alebo obmedzenia. Ja viem, že nie každého všetko hneď bolí, ale to môže prísť časom. Treba si uvedomiť, že všetko je v našom tele nejakým spôsobom poprepájané. Predsa sme celý v kope a každá časť nášho tela je súčasťou jedného celku. Čiže ak je poškodená jedná časť, tak sa to prejaví napríklad niekde inde. Z takýchto ramien môže prísť k zraneniu napríklad lakeť (zažil som si…nechceš). Cvičím pre to, aby som bol silný a zdravý a nie svojim spôsobom oslabený a náchylný k zraneniam. Možno ťa bolievajú ramená pri cvičení benchpressu, zhybov alebo iných cvikov. Možno mávaš dokonca aj stuhnutý krk alebo bolesti hlavy. Všetko sú to signály, že niečo nie je na poriadku a môže to byť práve toto.


Ako napraviť tieto ramená?

Ak zapracuješ na posilnení svalov na zadnej časti tela, čiže napr. tie medzilopatkové a svaly zozadu na ramene. Budeš strečovať prednú časť tela, čiže oblasť hrudníka, ramien z predu a napr. aj bicepsu a budeš súčasne pracovať na zlepšenom držaní tela, tak sa môže zlepšiť aj tvoj výkon v posilke. Ak je všetko zdravé, čiže na svojom prirodzenom mieste, tak je to aj silnejšie. Odporúčam ti mobilitné cvičenia, ktoré nájdeš v našich dvoch videách. (1 a 2)
– A samozrejme nesedieť zhrbený. Treba prestavať staré návyky na nové.

– Postavíš sa, trošk usa vytrasieš a uvoľníš a následne sa napravíš tak, že lopatky (čiže aj ramená) posadíš dozadu (takže lopatky sa dajú k sebe) a následne ramená posadíš smerom dole. Tým, že dáš ramená potom smerom do dola, sa aj mimo iného trochu zbavíš takého pocitu sileného vystierania. A samozrejme pozor na hlavu posunutú smerom dopredu. Snažíš sa mať (nie doslova) dvojitú bradu.

Niekto má ešte spomínanú predsunutú hlavu dopredu alebo zadok vypučený von ako mal Káčer DonaldNaprávanie dlhodobo zanedbávaného držania tela je aj dlhodobá práca. Niekedy je to práca pre odborníka, no niekedy si pomôžeme aj sami. Zmenou návykov, pozorovaním sa a dbaním na to ako stojíme a kráčame. V tomto článku hovoríme čisto o ramenách, nie celkovej postúre. Občas má niekto tieto „chyby“ aj vrodené, teraz sa ale bavíme o našom (ne)zámernóm sebapoškodzovaní.


Teraz prejdime k druhej stránke držania tela, nie len tej fyzickej.

Ako držíš telo, ako kráčaš a vystupuješ sa odzrkadluje aj do vnútorných pocitov. Ako si predstavíš niekoho, kto je smutný, sklúčený alebo mu chýba sebavedomie? Ako takú utiahnutú osôbku s hompálajúcimi rukami a miernym zhrbením. A ako si naopak predstavíš sebavedomú, cieľavedomú a šťastnú osobu? Samozrejme, že presný opak. Pekná a priama chôdza s príkladným držaním tela.

Ak patríš k tým, ktorí sa hrbia a občas si v niečom neveríš a ovládne ťa vlastný strach, tak sa skús poriadne narovnať a kráčať správne, budeš sa cítiť istejšie a odhodlanejšie. Naozaj. Ak naopak beháš ako kôpka nešťastia, tak sa tak budeš pravdepodobne aj cítiť, alebo si ukrajovať o veľký kus zdravého sebavedomia. Nezabúdaj, že aké máš myšlienky, taký si. A aký si, také máš myšlienky.

Krátke, ale podstatné. Ver mi, vyskúšaj to a sám uvidíš. Kráčať vystretý nie je znak namyslenosti.

Staraj sa o svoje telo, je to miesto v ktorom musíš teraz žiť, tak si uctievaj svoj chrám.

Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho s priateľmi 🙂